Fairy Tail forever

Z pohľadu Lucy: Prebudil ma paprsok svetla ktorý mi prudko svietil do očí.(debilina ja viem.)Otvorila som oči a prvé čo som uvidela boli tie krásne strapaté ružové vlasy........Počkať,ružové vlasy?! "NATSU" skríkla som celá červená. " Ohayo Lucy.Vyspala si sa dobre?"spýtal sa ma Natsu ešte rozospatý. "OKAMŽITE VYPADNI Z MOJEJ POSTELE!KOĽKO KRÁT TI TO MÁM OPAKOVAŤ?!" snažila som sa upokojiť a zároveň som ho skopla z postele.Možno až prisilno(chudáčik moj co si mu to urobila 😭).Natsu vstal,a bolo vidieť že nebol týmto ranným budíkom práve nadšený,a zívol. "Ale no ták Lucy...." "Čo?Povedala som ti to už nespočetne veľa krát,ale ty mi stále lezieš do postele.A nesnaž sa opať vyhovárať!" Dodala som ked som videla ako začína otvárať ústa na protest. "A keď už sme pri vtierkaní,kde je Happy?Minulú noc sa mi vyparili nejakým zázračním spôsobom vštky ryby!" Neskoro.Natsu už vyskakoval z okna a vydal sa do cechu. Vzdychla som si.Vstala som z postele a šla si dať sprchu.Potom som sa šla obliecť.Biela blúzka a modrá minisukňa boli u mňa samozrejmou voľbou.Vzala som kľuče sférických duchov zo stola a vydala som sa do cechu. Sotva som sa stihla vyhnúť letiacej stoličke ktorá ma takmer zasiahla priamo do čela. "Ešte ti nestačilo ty striptérka?!"rozkrikoval sa Natsu. "Hovoril si niečo ty horká hlava?!" Odvetil mu rovnako nahlas Gray,ktorý bol ako vždy len v trenkach. Pomaly som sa presunula k baru. "Ahoj Lucy,čo si dáš?" pozdravila ma Mira. "Ahoj Mira.Ako obyčajne." Mira mi podala jahodový koktail a zadívala sa na mňa tým svojím detským pohľadom.Pomali som si usrkávala z koktailu. "Tak čo, ako to ide s Natsuom?Už si sa mu vyznala?" spýtala sa ma a ja som sa skoro udusila pretože mi zabehol koktail. "Mira!Povedala som ti aby si to neriešila." odvetila som jej celá červená.Mira bola jediná kto vedel že som do Natsua zamilovaná.Odkedy som sa jej však zdôverila,nedá mi s tým pokoj.Niekedy to ľutujem,ale Mira je jediná kto vie o mojom trápení.Občas ma aj povzbudí,za čo som jej veľmi vďačná. "Yo Lucy!" Natsu ma zozadu oblapil okolo ramien a mne opäť zabehlo.zároveň sa obzerala naokolo hľadajúc modrého kocúra. "Zostal doma,vraj má s Carlou na večer dohodnutý program." odvetil som jej a ona chápavo kývla.Zdalo sa mi,že je trochu nervózna.Zavrtel som hlavou.Určite sa mi to iba zdalo.Teraz som sa musel sústrediť na cestu.Z nevôľou som nastúpil do vlaku.Kedže tu nebola Erza,Lucy to trvalo o čosi dlhšie kým ma do tej diabolskej mašiny dostala,no nakoniec som sa usadil do vagóna veďla Lucy.Vlak sa rozbehol.Prišli na mňa mdloby a žalúdok som mal ako na vode.V zákrute som spadol Lucy do náruče.Zdá sa mi to alebo sa začervenala?No neodtisla ma.Zostal som tak celú cestu. Keď vlak zastavil,rýchlosťou blesku som vybehol z vlaku.Lucy sa ma mňa pozrela.Usmiala sa a ja som jej úsmev opätoval.Vydali sme sa na cestu do domu zákazníka.Bol to farmár ktorý mal rozsiahly statok ďaleko od civilizácie v strede hlbokého lesa.Vraj jeho farmu začal napadať temný mág.Stmievalo sa a tak sme s Lucy našli malú čistinku a začali rozkladať tábor. "Pôjdem nájsť neaké drevo na oheň(kktina ja viem ale cicho)" povedala Lucy.Nechápavo som sa na ňu zahľadel. "Už býva večer zima,a ja netúžim v noci zmrznúť.Vieš,niesme všetci ohnivý drakobijci" usmiala sa na mňa. "Ja ťa zahrejem"vyhŕkol som bez rozmýšľania.Baka.Neskoro som si uvedomil čo som to vlastne povedal.Lucy bola celá červená. "T-to nebude treba!" odvetila a vybrala sa do lesa.Po chvíli sa však vrátila.S prázdnimy rukami. "N-nič som nenašla.Je to zvláštne.keď som zdvihla nejaký konár,rozpadol sa mi priamo v rukách." "Cítim z tohto lesa mágiu.Možno to bude tým." zaňuchal som naokolo aby som sa uistil.Keď som sa pozrel na Lucy,uvidel som ako sa trasie od zimi.Pomaly si prisadla ku mne.Zobral som šál od Igneela a omotal jej ho okolo krku. "Č-čo to robíš?" spýtala sa celá červená. "Je ti predsa zima,nie?To ťa trochu zahreje." odpovedal som jej a cítil som,že aj ja sa začínam mierne červenať. "N-no dobre" zaváhala,ale nakonie súhlasila.Pomaly sa jej zatvárali oči.Videl som ako sa ešte trochu trasie.Pritisol som ju k sebe.Zarazila sa,ale nevspierala sa.Pomaly mi zaspala v náručí.Hľadeľ som na ňu ako spí.Bola naozaj nádherná.Z tváre som jej odhrnul neposlušný prameň vlasov.Usmial som sa.Nechcem aby to skončilo,pomyslel som si.Zostal som tak eštehodnú chvíľu.Zrazu jej začali tiecť slzy.Plakala. "Prosím,neopúšťaj ma!" zúfalo volala zo spánku. "Neboj sa Lucy.Ja som tu vždy pre teba.Nikdy ťa neopustím."Zotrel som jej slzy.Pomaly sa usmiala.Urobil som to isté.Potom ma už prepadla únava a zaspal som s Lucy v náručí.Mojou milovanou Lucy. POKRAČOVANIE NABUDÚCE!